Centrum vedecko-technických informácií SR predstavilo novú publikáciu Správa sledujúca údaje od zamestnávateľov, ktorá vychádza v rámci národného projektu MOHOK (Monitorovanie a hodnotenie úrovne kľúčových kompetencií dospelých). Výsledky analýz potvrdzujú, že slovenské organizácie (zamestnávatelia) si čoraz viac uvedomujú význam rozvoja nielen zručností a schopností, ale aj investícií do ľudského kapitálu, ktoré potrebujú pre svoje efektívne fungovanie.

Zverejnená správa prináša detailný pohľad na stav ďalšieho odborného vzdelávania na Slovensku, ktorý vychádza z výsledkov medzinárodného merania CVTS (Continuing Vocational Training Survey) a doplnkového modulu PIAAC (Programme for the International Assessment of Adult Competencies). 

Viac o CVTS

CVTS (Continuing Vocational Training Survey) je medzinárodné štatistické zisťovanie o odbornom vzdelávaní zamestnancov v podnikoch, ktoré sa realizuje každých päť rokov v krajinách Európskej únie. Cieľom je získať údaje o aktivitách zamestnávateľov v oblasti vzdelávania a rozvoja zručností zamestnancov, ktoré prispievajú k zvyšovaniu konkurencieschopnosti na trhu a efektívnosti výrobných procesov podnikov.

Výsledky využívajú inštitúcie ako Eurostat, OECD, Štatistický úrad SR, vedecké, výskumné a analytické inštitúcie či Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR pri tvorbe analýz a politík v oblasti vzdelávania a trhu práce. CVTS predstavuje kľúčový podklad na hodnotenie budúcich potrieb v oblasti vzdelávania.

V roku 2021 bol do zisťovania CVTS 1-95 po prvýkrát zaradený aj modul pre zamestnávateľov PIAAC Employer Module, ktorý dopĺňa medzinárodný výskum PIAAC (Programme for the International Assessment of Adult Competencies). Modul hodnotí schopnosti a zručnosti zamestnancov z pohľadu zamestnávateľov a je koordinovaný OECD v spolupráci so Štatistickým úradom SR, ktorý zabezpečuje zber údajov. Posledné zisťovanie prebehlo za referenčné obdobie v roku 2020 a zahŕňalo viac ako 15-tisíc organizácií na Slovensku.

Kľúčové zistenia z analýz výsledkov

Podľa výsledkov zisťovania ďalšiu odbornú prípravu v roku 2020 poskytovalo až 59 % organizácií na Slovensku, čo predstavuje viac ako 8 600 zamestnávateľov. Najvyšší podiel organizácií, ktoré poskytli odborné vzdelávanie, bol v Bratislavskom kraji (30 %). Ostatné kraje predstavovali podiel približne 8 – 11 %, pričom viac ako polovicu organizácií poskytujúcich ďalšiu odbornú prípravu tvorili stredné a veľké podniky s 50 až 249 zamestnancami (55 %).  Firmy tak reagujú na dynamické zmeny trhu práce, digitalizáciu a rastúce požiadavky na technické aj mäkké zručnosti zamestnancov.

Správa ukazuje, že slovenské podniky napriek náročnému obdobiu pandémie ochorenia COVID-19 pokračovali v podpore vzdelávania a flexibilne prešli aj na online formy školení. Digitálne vzdelávanie sa ukázalo ako dôležitý nástroj na udržanie kontinuity rozvoja pracovníkov a adaptability organizácií.

Dôležitým prínosom aktuálneho zisťovania bolo po prvýkrát aj zapojenie modulu pre zamestnávateľov OECD v rámci výskumu PIAAC. Výsledky OECD ukazujú, že firmy v celej Európe čelia novým výzvam v oblasti zručností, no zároveň aktívne hľadajú riešenia. Až 9 z 10 organizácií, ktoré identifikovali medzery v schopnostiach pracovníkov, investovali do školení a rozvoja existujúcich zamestnancov. Tento trend potvrdzuje rastúce povedomie o tom, že konkurencieschopnosť ekonomiky je priamo závislá od pripravenosti pracovnej sily na nové technológie, automatizáciu a digitálne procesy.

Autorky správy vyzdvihujú pozitívny posun v prístupe zamestnávateľov k strategickému plánovaniu zručností. Takmer polovica slovenských organizácií už svoje budúce potreby v oblasti kompetencií pravidelne alebo nepravidelne vyhodnocuje.

Medzi najdôležitejšie kompetencie budúcnosti patria podľa zamestnávateľov technické a praktické zručnosti, schopnosť riešiť problémy, tímová spolupráca, zákaznícka orientácia a digitálne kompetencie. Výsledky tak potvrdzujú, že slovenský trh práce smeruje k vyššej odbornosti, flexibilite a celoživotnému vzdelávaniu.

Autorky správy upozorňujú, že firmy preferujú rozvoj zamestnancov prostredníctvom školení, mentorstva a prijímania kvalifikovaných pracovníkov namiesto reštriktívnych opatrení. „Firmy najčastejšie reagujú na nedostatok zručností investovaním do školení a rozvoja existujúcich zamestnancov,“ uviedla Kristína Csongárová. Jana Odlerová doplnila: „Výsledky ukazujú, že zamestnávatelia čoraz viac vnímajú potrebu systematického rozvoja zručností svojich zamestnancov ako nevyhnutnú súčasť konkurencieschopnosti podnikov.“ Tento prístup vytvára priestor pre stabilnejší rast organizácií, zvyšovanie produktivity a posilňovanie regionálnej konkurencieschopnosti Slovenska.

Odporúčania vyplývajúce zo zistených výsledkov

• Posilniť odborné vzdelávanie zamestnancov najmä v priemysle, IT, komunikáciách a vo finančných službách.
• Podporiť malé a stredné podniky pri školeniach a rozvoji zamestnancov.
• Zamerať ďalšie odborné vzdelávanie na praktické, mäkké a digitálne zručnosti podľa potrieb trhu práce a technologických zmien.
• Zlepšiť hodnotenie zručností zamestnancov pre efektívnejšie identifikovanie potrieb vzdelávania a plánovanie vhodných školení.
• Zvýšiť dostupnosť odborného vzdelávania v regiónoch s nižšou účasťou organizácií na ďalšej odbornej príprave.
• Posilniť spoluprácu zamestnávateľov, škôl s verejným sektorom pri tvorbe programov zameraných na rozvoj pracovných kompetencií.
• Motivovať organizácie, aby investovali do celoživotného vzdelávania zamestnancov pomocou podpory a stimulov.

Aktuálne zistenia potvrdzujú, že investície do vzdelávania, zručností a adaptability pracovnej sily budú v nasledujúcich rokoch jedným z kľúčových faktorov ekonomického rastu a inovačného potenciálu Slovenska.

Uvedená publikácia je zverejnená na nasledujúcom linku: Správa: Údaje od zamestnávateľov